KST Otlak Nitrianske Rudno

Od rána bolo cítiť, že nás čaká dobrý deň.

Na úvod sme absolvovali trošku faktografie o obci Dlžín od vedúceho akcie a mohli sme vyraziť vpred.

Vzduch bol svieži, na les pri Dlžíne už osvietilo ranné zubaté slniečko. Prvé metre boli rýchle, ľahké, no čoskoro nás chodník vytiahol do stúpania a skupina sa rozbehla vlastným tempom. Tu niekto fotil, tam niekto dobiehal dych, ale všetci išli dopredu.

Ako sme stúpali na Boškovie laz, listy šuchotali pod nohami, vietor sa oprel do tváre, a zrazu sme boli na mieste, ktoré malo tú správnu energiu. Oheň chytil na prvý pokus, začal praskať a stal sa naším „centrálnym vykurovaním“. Kým sa špekáčky a slaninka točili nad ohňom, smiech a debaty sa točili okolo nás. Každému už bolo jasné, že táto turistika nie je len o trase – je o ľuďoch, ktorí sa pri ohni cítia ako doma.

Zo Šútovského sedla sa šlo rýchlejšie, kroky boli rezkejšie a Bojnice sa zdali byť bližšie než na mape. Nohy už síce vedeli, že prešli svojich pár kilometrov, ale hlava bola odľahčená. Cesta dole mala ten typ rytmu, ktorý vás baví – dynamická, živá, s občasným zastavením na pohľad, ktorý si nechcete nechať ujsť. Niektorí šli dole okolo Bojnickej vyhliadky, niektorí okolo ZOO Bojnice a niektorí potiahli až do Dubnice.

Stretnutie bolo dohodnuté v Hoteli Lipa v Bojniciach, kde nás čakalo malé občerstvenie – kapustnica, pagáče a pivko. To bola tá chvíľa, keď si človek sadne a vie, že deň bol naplnený presne tak, ako mal byť. Žiadne veľké gestá, žiadne výkony na hranici možností. Len príroda, oheň, jedlo, dobrí ľudia a tempo, ktoré nás držalo v pohybe od rána až do večera.

Tak vyzerá turistika, ktorá má dušu.“

Sezóna sa nám vydarila.